Život Prešova
online
online
Červené víno má množstvo pozitívnych zdravotných účinkov
03.05.2009 Celý región
Bratislava 3. mája (TASR) - V červenom víne je optimálna kombinácia rôznych látok, ktoré majú na organizmus veľmi komplexný účinok.Základným je potláčanie oxidačného stresu. Polyfenolické látky v ňom vychytávajú reaktívne formy kyslíka, teda radikály, čím zabraňujú rozvoju nádorových chorôb. Zabránením poškodenia bunky ju chránia aj pred zápalovým procesom.
Podľa Pavla Babála z Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave nie je červené víno výmysel vinárov, ale prírody. Prírodné látky obsiahnuté v ňom majú vo viacerých smeroch účinky aj na kardiovaskulárny systém. Ich účinky pri znižovaní krvného tlaku sa dajú aj odmerať a sú potvrdené viacerými medicínskymi štúdiami. Víno sa však nedá použiť ako liečebný prostriedok, ale ako doplnok je určite vhodné, rovnako ako určitá forma prevencie.
Tretím veľmi dôležitým účinkom je znižovanie zrážanlivosti krvi. Trombotické alebo tzv. tromboembolické komplikácie sú veľmi závažnou patológiou, ktorá vedie k mnohým vážnym ochoreniam, ako sú infarkt myokardu, mozgová mŕtvica alebo v prípade trombózy artérií a žíl v končatinách ischemická choroba končatín. Červené víno svojimi účinkami znižuje zrážanlivosť krvi a tým vedie k stavu, ktorý ľudovo označujeme \"zriedenie krvi\".
\"Medzi ďalšie účinky prírodných látok obsiahnutých v červenom víne patrí vplyv na rast buniek. Tým, že niektoré látky v červenom víne dokážu potláčať rast buniek, majú do určitej miery aj protinádorový účinok. Tento však netreba preceňovať, pretože je len jedeným z mnohých. Víno by preto teda malo slúžiť len ako doplnok a nie prostriedok liečby, \" spresnil Babál.
Je dokázané, že nezáleží na tom, či víno pochádza zo Slovenska, Francúzska alebo južnej Afriky. Dôležité je, že je to červené víno, pričom nezáleží ani na tom, o akú odrodu ide. Všetky červené vína majú rovnakú kombináciu dôležitých látok a vytvárajú komplexný účinok.
Na zachovanie prírodných látok je však podľa patológa dôležitá technológia prípravy nápoja, v ktorom je kritickým bodom proces tzv. vinifikácie, teda obdobia, kedy sa po rozdrvení bobúľ hrozna nechávajú odstáť na približne týždeň až desať dní. Medzitým začne mušt kvasiť a práve to je moment, kedy sa zo šupiek začínajú lúhovať aktívne polyfenolové látky. Správne uskladnenie vína vedie k pomalému, aj keď nie výraznému nárastu koncentrácie polyfenolických látok v nápoji.
Otázka dávkovania je kritická. Už vyhlásenia slávneho lekára Paracelsusa pred 500 rokmi hovorili o tom, že všetko je jed, záleží iba na množstve. Tento výrok platí podľa Babála aj pri víne. Víno je liek, keď však prekročíme určitú hranicu, jeho pozitívny účinok sa mení na škodlivý.
\"Podľa publikovaných prác a experimentálnych výsledkov ústavu sa ukazuje, že optimálna dávka pre človeka s hmotnosťou približne 70 kilogramov je tri decilitre na deň, pričom dávka pre ženy je o pol decilitra nižšia. Odporúčaná dávka sa teda pohybuje v rozmedzí jeden až dva poháre červeného vína denne, \" dodal na záver Babál.
Podľa Pavla Babála z Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave nie je červené víno výmysel vinárov, ale prírody. Prírodné látky obsiahnuté v ňom majú vo viacerých smeroch účinky aj na kardiovaskulárny systém. Ich účinky pri znižovaní krvného tlaku sa dajú aj odmerať a sú potvrdené viacerými medicínskymi štúdiami. Víno sa však nedá použiť ako liečebný prostriedok, ale ako doplnok je určite vhodné, rovnako ako určitá forma prevencie.
Tretím veľmi dôležitým účinkom je znižovanie zrážanlivosti krvi. Trombotické alebo tzv. tromboembolické komplikácie sú veľmi závažnou patológiou, ktorá vedie k mnohým vážnym ochoreniam, ako sú infarkt myokardu, mozgová mŕtvica alebo v prípade trombózy artérií a žíl v končatinách ischemická choroba končatín. Červené víno svojimi účinkami znižuje zrážanlivosť krvi a tým vedie k stavu, ktorý ľudovo označujeme \"zriedenie krvi\".
\"Medzi ďalšie účinky prírodných látok obsiahnutých v červenom víne patrí vplyv na rast buniek. Tým, že niektoré látky v červenom víne dokážu potláčať rast buniek, majú do určitej miery aj protinádorový účinok. Tento však netreba preceňovať, pretože je len jedeným z mnohých. Víno by preto teda malo slúžiť len ako doplnok a nie prostriedok liečby, \" spresnil Babál.
Je dokázané, že nezáleží na tom, či víno pochádza zo Slovenska, Francúzska alebo južnej Afriky. Dôležité je, že je to červené víno, pričom nezáleží ani na tom, o akú odrodu ide. Všetky červené vína majú rovnakú kombináciu dôležitých látok a vytvárajú komplexný účinok.
Na zachovanie prírodných látok je však podľa patológa dôležitá technológia prípravy nápoja, v ktorom je kritickým bodom proces tzv. vinifikácie, teda obdobia, kedy sa po rozdrvení bobúľ hrozna nechávajú odstáť na približne týždeň až desať dní. Medzitým začne mušt kvasiť a práve to je moment, kedy sa zo šupiek začínajú lúhovať aktívne polyfenolové látky. Správne uskladnenie vína vedie k pomalému, aj keď nie výraznému nárastu koncentrácie polyfenolických látok v nápoji.
Otázka dávkovania je kritická. Už vyhlásenia slávneho lekára Paracelsusa pred 500 rokmi hovorili o tom, že všetko je jed, záleží iba na množstve. Tento výrok platí podľa Babála aj pri víne. Víno je liek, keď však prekročíme určitú hranicu, jeho pozitívny účinok sa mení na škodlivý.
\"Podľa publikovaných prác a experimentálnych výsledkov ústavu sa ukazuje, že optimálna dávka pre človeka s hmotnosťou približne 70 kilogramov je tri decilitre na deň, pričom dávka pre ženy je o pol decilitra nižšia. Odporúčaná dávka sa teda pohybuje v rozmedzí jeden až dva poháre červeného vína denne, \" dodal na záver Babál.
0
www.ZIVOTPO.sk
